Vyhledávání



Slávnosť odhalenia sochy prezidentovi E. Benešovi v Brne

Po viac ako štvorročnom úsilí viacerých občianskych združení sa v sobotu 10. apríla 2010 uskutočnil v Brne pred Právnickou fakultou Masarykovej univerzity na Veveří ulici slávnostný akt odhalenia sochy druhému československému prezidentovi, prezidentovi Budovateľovi Edvardovi Benešovi.

Na jeho vybudovaniu má zásluhu celkom 16 organizácií, okrem iných aj ČsOL a Český svaz bojovníků za svobod), ktorých zástupcovia vytvorili na podnet priamych účastníkov 2. odboja Výbor pre vybudovanie sochy prezidentovi E. Benešovi v Brne a ktoré sa dokázali spojiť a po značnom úsilí zabezpečiť projektovú prípravu aj potrebné financie a realizovať tento spoločný cieľ.

Po slovenskej a českej hymne a položení vencov a kytíc kvetov k soche prezidenta sa slova ujal primátor štatutárneho mesta Brna Roman Onderka, ktorý stručne zhodnotil význam prezidenta Beneša pre oba naše národy ako aj jeho životné dielo pri založení Československa a jeho oslobodení od fašistickej okupácie v roku 1945. Slávnostnými rečníkmi boli okrem iných aj predseda ČsOL Pavel Budinský a ďalej historici Mojmír Povolný z USA a František Hanzlík z Univerzity obrany v Brne. Prejav slovenského historika Dušana Kováča prečítal herec Janáčkovho divadla v Brne Stanislav Slovák.

Brat Budinský vo svojom slávnostnom prejave okrem iného povedal: „Hlavním důvodem, proč se tady dnes setkáváme, je vyjádření naší úcty památce jednomu z našich nejvýznamnějších zakladatelů samostatného a svobodného státu Čechů a Slováků v roku 1918, doktoru Edvardu Benešovi... Stál u zrodu československých legií ve Francii a v Rusku. Nebýt jeho osobního přispění a diplomatického umu, asi by nebylo možné dosáhnout, aby velmoci první světové války sdružené v tzv. Dohodě akceptovaly vytvoření samostatných vojenských jednotek státu, který byl v té době součástí Rakousko-uherské monarchie... aby legie, vojenské jednotky neexistujícího státu, získaly po svém zrodu mezinárodní uznání... Vojenské jednotky, které v tvrdých bojích prokazovaly jedinečné válečné umění, ale také uvědomění a zájem o uniformu. Dnes víme, že je spojovala společná touha po samostatném a svobodním životě ve vlastním státě... Svého času, při přípravě tzv. Washingtonské deklarace nezávislosti budoucího Československa, napsal Tomáš Garrigue Masaryk: ´Nečekal jsem toho úspěchu. Je vidno, že úsilí o armádu bylo správné. Hoši nám to všechno udělali.´ Byl to právě Edvard Beneš, kdo jako jeden z prvních přišel za Masarykem s myšlenkou vytvoření vlastní československé armády. Věděl totiž, že její existence znamená základný politický úspěch k vytvoření našeho samostatného, svobodného a demokratického státu. Jsem šťasten, že dnes mohu stát zde u pomníku prezidenta dr. Edvarda Beneše právě v Brně společně s vámi všemi. Jsem šťasten, že je to zároveň v době, kdy nás dělí jen několik chvil od připomínky 90. výročí založení Československé obce legionářské a 100 let od vzniku svobodné Československé republiky. Cítím hlubou úctu a čest, jsem-li zde jako předseda ČsOL, jejíž bratři ve zbrani ve Francii, Itálii a v Rusku, stejně jako Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš, stáli u zrodu naší svobodné Republiky Československé. I proto bych rád tuto památnou chvíli zakončil slovy: Děkuji vám pane prezidente Beneši. Děkuji vám za vaši prozíravost a mnohé osobní oběti, které umožnily setrvati nejen nám, ale jistě i budoucím. Děkuji.“

Vojenská hudba z Olomouca, vojaci v historických uniformách medzivojnovej čs. armády, prvorepublikových četníkov, československých vojakov na Západe aj Východe počas druhej svetovej vojny i sokolov dodali akcii slávnostný ráz. Na odhalení sochy E. Beneša (autor Karel Dvořák) sa zúčastnilo približne 500 ľudí, z Čiech, Moravy, Slovenska a aj zástupcovia Podkarpatskej Rusi. Medzi účastníkmi slávnosti treba na prvom mieste zmieniť aj viacerých veteránov – priamych účastníkov 2. odboja na Západe aj Východe, príslušníkov RAF aj I. čs. armádneho zboru a bývalých odbojárov.

 

O pomník sa najviac zaslúžili tí, ktorí zostali verní odkazu prezidenta Osloboditeľa Tomáša Garrigue Masaryka, tí, ktorí zostali verní odkazu prezidenta Budovateľa Edvarda Beneša a pod jeho vedením bojovali za oslobodenie Československa, ďalej potomkovia tých, ktorí v dobe okupácie Brna boli zavraždení v Kounicových kolejích aj inde a aj tí, ktorí zažili nacistickú zvôľu na našom okupovanom území. "Všetkým nám bude sochapripomínať muža činu, ktorý sa nechcel stať len nečinným svedkom dramatickej doby," zdôraznil vo svojom prejave primátor Brna a pripomenul, že mes-to si vlastnú aj národnú minulosť váži a chce ju pripomínať. "Tento pomník nech je zárukou našej trvalej pamäti, nás i našich detí", zdôraznil Onderka. Treba zdôrazniť, že bez pochopenia, podpory, záštity a spolupráce vedenia mesta Brna aj príslušných mestských častí, by sa postavenie sochy E. Benešovi len ťažko bolo podarilo. Oceniť treba aj finančné príspevky mesta, občianskych združení a aj jednotlivých občanov, ktorí na dielo prispeli. Zmieniť je potrebné aj to, že viacerí autori a architketi, ktorí sa na projektových prácach zúčastnili, sa svojho honoráru vzdali.

Pri príležitosti slávnosti bola v aule PF MU inštalovaná aj veľmi zaujímavá výstava o živote a diele prezidenta E. Beneša. Medzi exponátmi zaujali aj pohľadnice o prezidentovi Benešovi a pani Hane Benešovej zo súkromnej zbierky autora výstavy PhDr. Jiřího Jaroša Nickelliho.

Členovia ČsOL a ČSBS položili kyticu kvetín k pomníku umučených a navštívili aj expozíciu v Kounicových kolejích. Pozreli si tam dokumentárny film a potom besedovali o živote a diele prezidenta E. Beneša ako aj o potrebe vlasteneckej výchovy mládeže v rodinách a školách.

Koncert k 65. výročiu oslobodenia Československa v Brne

V rámci osláv 65. výročia oslobodenia a skončenia druhej svetovej vojny sa v sobotu 10. apríla 2010 uskutočnil v Janáčkovom divadle v Brne slávnostný koncert Ústrednej hudby Armády Českej republiky. Na programe boli okrem viacerých skvostov tvorcov českej národnej hudby – B. Smetanu a A. Dvořáka aj ďalšie skladby. Počas koncertu, ktorý vyvrcholil polkou Jaromíra Vejvodu "Škoda lásky", odzneli aj diela J. P. Soussu, G. Millera, Jaroslava Ježka a iné. Vypočuli sme si aj ruské piesne (V. Solovjev-Sedoj, N. Bogoslovskij) ako aj zmes amerických a anglických skladieb. Veľmi symbolicky vyznela v perfektnom podaní aj „Pieseň o rodnej zemi" slovenského skladateľa Gejzu Dusíka a samozrejme aj nesmrteľná "Kaťuša", dielo Matveja Blantera.

Koncert Ústrednej hudby AČR, ktorý dirigovali mjr. Jaroslav Šíp a mjr. Radomil Cíleček, mal vďaka skvelým vokálnym sólistom – Libuši Vondráčkovej, Vladimíry Patákovej, Hanky Pelcovej, Aleša Brisceina, Jurija Kruglova a Filipa Gondolána, veľký úspech a uzavrel ho dlhotrvajúci potlesk dojatých divákov. Slávnostný večer sa uskutočnil pod záštitou Romana Onderku, primátora statutárneho mesta Brna, a bol poďakovaním všetkým tým statočným mužom a ženám - našim i vojakom spojeneckých armád - ktorí v mene slobody, demokracie a vlasti neváhali riskova svoje životy a mnohí ich aj obetovali..

Text: Ferdinand Vrábe

Foto: Iva Ondráčková, Stanislav Pítr

 

 

Partneři



Navštivte



© 2015 Českoslovenká obec legionářská
patka