Spomienková púť ČsOL na Ukrajinu je za nami

V dňoch 28. júna – 4. júla 2011 uskutočnilo ústredie Československej obce legionárskej v rámci projektu LEGIE 100 pri príležitosti 94. výročia založenia 1. čs. streleckého pluku a 95. výročia Brusilovovej ofenzívy spomienkovú púť na Ukrajinu.

Počas púte prebehlo viacero pietnych aktov pri hroboch našich vojakov, pri tabuliach pripomínajúcich významné udalosti, s ktorými sa budovy spájajú, ako aj pri buste zakladateľa a prvého prezidenta Československej republiky Tomáša Garrigue Masaryka v Užhorode. Trasa púte (cca 3800 kilometrov) z Prahy cez  Brno viedla ďalej severným Slovenskom cez Dukelský priesmyk do Lvova. Cestou sme sa zastavili pri pozostatkoch pevnosti Przemyśl v poľskej Haliči, mieste tvrdých bojov v prvých rokoch 1. svetovej vojny.

Najvýznamnejším dňom púte bola streda 29. jún, kedy sme navštívili miesta viažuce s k Zborovskej bitke 2. júla 1917. Po prehliadke Múzea Zborovskej bitky (z roku 1649), ktoré má aj miniexpozíciu o bitke pri Zborove v roku 1917 a o československých légiách v Rusku, ocenilo vedenie ČsOL bývalého riaditeľa múzea Grigorija Barana Čestným uznaním ČsOL za dlhodobú starostlivosť o expozíciu a o propagáciu čs. légií. Potom sme sa v prítomnosti konzula ČR Davida Pavlitu poklonili pri Mohyle bratov v Kalinivke (bývalá Cecová, kde bol poľný lazaret) pamiatke našich padlých legionárov. Vedenie ČsOL tu odovzdalo Čestné uznania ČsOL sestrám Márii Markovne Černickej a Emílii Markovne Černickej (obe sa už blížia k ôsmemu krížiku svojho veku – majú 75 a 79 rokov), ktoré sa dobrovoľne a bez nároku na odmenu dlhé roky starajú o spoločný hrob padlých bratov v  Kalinivke, vysádzajú tam kvety, informujú a sprevádzajú aj návštevníkov ako sprievodkyne. Veľmi emotívne na všetkých účastníkov pietneho aktu vrátane prítomných obyvateľov Kalinivky zapôsobila pieseň Náš tatíčku Masaryku a hymien Českej republiky, Slovenskej republiky a Ukrajiny v skvelom podaní Táni Jánošovej. Následne sme si prezreli miesta bojov na pahorku Mogila a presvedčili sa o tom, že slovné spojenie „Zborovské pláne“ nie je ani najmenej žiadnym zveličovaním. Ako prejav gesta zmierenia sme v obci Koršilove položili veniec aj k masovému hrobu rakúsko-uhorských vojakov padlých v bitke pri Zborove.

Stredajší deň sme zavŕšili pietnym aktom na cintoríne v obci Ozerná, kde je okrem iných legionárov pochovaný aj ppor. Jaroslav Igor Vilímek, ktorý pri Zborove padol už 23. júna 1917, teda ešte pred samotnou bitkou. Cintorín je v rekonštrukcii; pomníky, hroby a chodníky sa zásluhou Ministerstva obrany ČR opravujú. Po pietnom akte ocenilo vedenie ČsOL generálneho konzula ČR vo Lvove Davida Pavlitu Čestným uznaním ČsOL za pomoc a spoluprácu, ktorú dlhodobo poskytuje ČsOL.

Vo štvrtok 30. júna sme sa oboznámili s volyňskou oblasťou Ukrajiny a strediskami volyňských Čechov, mestami Rovnom a Luckom. Pietne akty sa konali pri pomníku padlých v 2. svetovej vojne v Rovne, pri pomníku viac ako 80 000 civilných obetí fašistickej okupácie Rovna a pri pomníku ruských vojakov padlých v 1. svetovej vojne počas Brusilovovej ofenzívy. Cestou do Lucka sme sa v lese v obci Derno, časť Romaškivka, poklonili pamiatke padlých ruských vojakov na cintoríne, kde sú pochovaní vojaci, ktorí zahynuli počas Brusilovovej ofenzívy (jún – september 1916). Len niekoľko desiatok metrov od cintorína sme v teréne rozoznali ešte zreteľné pozostatky zákopov z 1. svetovej vojny. V Lucku sme si prezreli mesto, poklonili sa pamiatke obrancov mesta, ktorí tu padli už 23. júna 1941, ako aj pamiatke poľských a ukrajinských väzňov popravených príslušníkmi NKVD v tom istom období. Po prehliadke hradu a Múzea zvonov sa uskutočnil družobný večierok s predstaviteľmi volyňských Čechov v Lucku. Vedenie ČsOL ocenilo čestným uznaním Anatolija I. Konzeru za jeho spoluprácu s organizáciou volyňských Čechov a za pomoc pri príprave legionárskych akcií v Lucku a okolí.  Pamiatke obyvateľov obce Český Malín, zaživa upálených alebo zavraždených nemeckými fašistami 13. júla 1943 za pomoc partizánom, sme sa poklonili pri ich masovom hrobe v piatok 1. júla. V meste Černovice sme pietnym aktom vzdali hold pamiatke padlých príslušníkov 1. čs. armádneho zboru a partizánom, medzi nimi aj tam pochovanému Hrdinovi Sovietskeho zväzu kpt. Jánovi Nálepkovi.

Nasledujúci deň sme na ďalšej trase z Černovíc cez Jablonický priesmyk (nadmorská výška 931 m. nad morom) prekonali pohorie Karpaty. V miestach vrcholu priesmyku sú ešte viditeľné stopy po prvorepublikovej československej colnici, zachovali sa aj niektoré betónové stĺpy a pozostatky pôvodnej cesty vedúcej k colnici. V Jasini sme si pozreli bývalú poslednú rýchlikovú stanicu prvorepublikového Československa a potom sme sa v obci Kvasy poklonili pamiatke bývalého čs. legionára Vladimíra Kalinu, ktorý tam zahynul v dvadsiatych rokoch. Potom sme pokračovali ďalej do známej obce Koločavy. Tam sa uskutočnil pietny akt pri hroboch zavraždených čs. colníkoch. V obci sa zachovala originálna expozícia čs. obecnej školy, ktorá tu pôsobila v rokoch 1931 – 1938.

V nedeľu 3. júla sme si prezreli pomník padlým príslušníkom Červenej armády a partizánom v Chuste. Medzi hrdinami na tabuliach sme objavili aj mená pravdepodobne troch československých občanov. Spomienková púť tak prispela aj k mapovaniu a dopĺňaniu mien padlých Čechov a Slovákov (Václav Cemper, František Pospíšil, Stepan Čižmár) a k spresňovaniu ich evidencie. Následne sme sa zúčastnili v blízkej obci slávnostného aktu odovzdania Medaily MO ČR k výročiu oslobodenia veteránovi, príslušníkovi 1. čs. armádneho zboru, 96-ročnému Michalovi Chimičovi.

V Mukačeve sme si prezreli expozíciu na hrade a miesta bojov čs. armády s maďarskými teroristickými skupinami na predmestí Rozvegovo a Podmonastýr a v Činadejeve sme sa poklonili pamiatke čs. četníka Františka Schejbala zavraždeného v roku 1922. Vo Svaljave sme si prezreli pietne miesto – park venovaný pamiatke padlých vojakov v 1. svetovej vojne rôznych národností. V Užhorode sme sa na bývalom posádkovom cintoríne čs. 12. pešej divízie a 36. pešieho pluku poklonili pamiatke tam pochovaným príslušníkom našich ozbrojených síl.

V záverečný deň našej púte sme uskutočnili pietny akt symbolicky pri buste prezidenta T. G. Masaryka v Užhorode, kde zaznela aj jedna z prezidentových obľúbených piesní Teče voda, teče, česká, slovenská a ukrajinská štátna hymna, znovu v precítenom podaní T. Jánošovej. Záverečný pietny akt sa konal pred budovou veliteľstva 1. čs. armádneho zboru, ktorý tu mal svoje sídlo pred vstupom na územie Československa.

Napriek tomu, že tentoraz počasie našej púti neprialo, každodenný výdatný dážď a chlad nám nepokazili náladu. Všetci zhruba štyridsiati účastníci spomienkovej púte si odnášajú z akcie množstvo poznatkov a nové podnety pre svoju prácu v teréne či pri obnovovaní pamiatok, alebo pri propagácii myšlienok vlastenectva a odkazu zakladateľov čs. légií a Československej republiky. Pútnici vysoko ocenili výborné logistické zabezpečenie celej akcie zo strany zástupcu Ministerstva obrany Českej republiky Pavla Filípka, ktorému vďaku za ČsOL vyslovil jej podpredseda Emil Cigánik. Vďaka účastníkov patrí aj ústrediu ČsOL, reprezentovanému na púti E. Cigánikom a Milanom Mojžišom, ako aj účastníkom Petrovi Blahušovi, Františkovi Trávníčkovi, Milanovi Těšínskemu, Františkovi Steklému a ďalším, ktorí svojimi odbornými výkladmi pomohli prehĺbiť znalosti účastníkov akcie o 1. a 2. svetovej vojne, bojoch, udalostiach a ďalších súvislostiach viažúcich sa k miestam, ktoré sme navštívili. Vďaka účastníkov púte patrí aj spolupútnikom v historických legionárskych a vojenských uniformách, príslušníkom aktívnych záloh a T. Jánošovej, ktorých účinkovanie prispelo k dôstojnému a slávnostnému rázu pietnych aktov a vlajkosláv. Aj ich zásluhou sa na viacerých aktoch zúčastňovali alebo aspoň pristavovali aj miestni obyvatelia alebo okoloidúci občania Ukrajiny. Záverom možno konštatovať, že celá akcia prispela k propagácii histórie našich légií a 1. čs. armádneho zboru.

Text a foto: Ferdinand Vrábel, člen jednoty ČsOL Český Brod