Zo spomienok 69. výročia Slovenského národného povstania v Bratislave a v Banskej Bystrici

V Bratislave a v Banskej Bystrici prebehli v dňoch 27. – 29. augusta 2013 za účasti najvyšších slovenských predstaviteľov na viacerých miestach spomienky na Slovenské národné povstanie, od ktorého začiatku uplynulo už 69 rokov.

Zatiaľ čo v Bratislave sa spomienka na protifašistické povstanie 29. augusta 1944 uskutočnila na Námestí Slovenského národného povstania pri známom partizánskom súsoší už 27. augusta a ďalšie pietne akty boli aj miestnych častiach, napríklad aj v Záhorskej Bystrici alebo v Devínskej Novej Vsi, ústredné oslavy SNP v Banskej Bystrici sa konali tradične v areáli Múzea SNP.

Premiér Robert Fico vo svojom vystúpení zdôraznil, že Slováci, spolu s účastníkmi protifašistického zápasu z iných krajín, majú byť oprávnene hrdí na tento akt boja za slobodu, demokraciu a proti fašistickej okupácii a nehumánnej ideológii. Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič pripomenul význam toho, že na tohtoročné oslavy prišli aj prezident Rumunska Traian Basescu a predseda Štátnej dumy Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie Sergej Naryškin. Prezident pripomenul, že sú sily, ktoré bagatelizujú a často aj spochybňujú obete nacizmu, verejne spochybňujú mierové zmluvy, ktoré sú základom dnešnej Európy. „V tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že Slovensko ostáva verné odkazu protifašistickej koalície domáceho, ale aj zahraničného odboja. Ostáva verné európskej tradícii protifašistického zápasu, lebo ona ju priviedla k demokratickej slovenskej štátnosti,“ zdôraznil Gašparovič.

Predseda slovenskej vlády R. Fico vo svojom vystúpení poukázal na to, že Slováci bojovali aj na iných frontoch v druhej svetovej vojne – na Západe vo Francúzsku a v Anglicku, v Afrike, na Ďalekom východe, vo Varšavskom povstaní, ako partizáni v Taliansku proti Mussolinimu atď. „Hlavu hore Slováci, my sa naozaj nemáme za čo hanbiť. S týmto mravným kapitálom antifašizmu by sme mali ešte lepšie narábať pri prezentácii Slovenska v Európe, ale aj vo svete,“ uviedol premiér.

Pamätník a Múzeum SNP v Banskej Bystrici tvorí významnú dominantu mesta pod Urpínom. Projekt bol vypracovaný v rokoch 1963 až 1965 a autormi konečnej podoby pamätníka sú architekt Dušan Kuzma, sochár Jozef Jankovič a statik Róbert Lamprecht. K jeho realizácii došlo v rokoch 1965 až 1969. Budova múzea pripomína tradičný slovenský ľudový klobúk rozdelený na dva segmenty. V  priestore medzi dvoma časťami spojenými mostom bola umiestnená plastika sochára Jozefa Jankoviča Obete varujú, ktorú však v čase normalizácie premiestnili do pamätníka v Kališti, jedinej neobnovenej obci vypálenej fašistami. Na svoje pôvodné miesto do Múzea SNP v Banskej Bystrici sa toto dielo vrátilo až v roku 2004.

V Devínskej Novej Vsi so skupinou členov Miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov položil 1. septembra 2013 k pomníku padlých v I. a II. svetovej vojne aj plk. František Harťanský. Spomienku na SNP a zároveň aj štátny sviatok Slovenskej republiky – Deň Ústavy – uzavrelo v Devínskej Novej Vsi pôsobivé vystúpenie folklórneho súboru Lúčnica.

Zaujímavé je, že z Devínskej Novej Vsi pochádzalo aj viacero československých legionárov. Z ruských zomrel v Tokiu 2. 4. 1919 na ceste domov Adam Vlašič (1891) a vo Vladivostoku  5. 4. 1920 padol, keď už bolo v plnom prúde naloďovanie legionárov na zaoceánske parníky, Ján Cvečko (1895). Oproti tomu Cyprián Vlašič (1893), Ladislav Šimkovič (1889) alebo Štefan Musil (1893) sa domov vrátili a rovnako aj francúzski legionári pôvodom z Devínskej Novej Vsi – Michal Beňa (1895) a Ján Klas (1885).

Osláv 69. výročia SNP v Banskej Bystrici sa zúčastnil za Československú obec legionársku člen Predsedníctva RV ČsOL br. Stanislav Švidek.

Ferdinand Vrábel, člen Jednoty ČsOL Český Brod, foto: autor a Ladislav Lenk