Konferencia s medzinárodnou účasťou o Jozefovi Gregorovi-Tajovskom v Martine

Keď sa po viac ako päťdesiatich rokoch Milan Hodža vrátil zo Spojených štátov amerických do rodnej zeme, prevoz jeho telesných pozostatkov na Národný cintorín v Martine 27. júna 2002 sa uskutočnil so všetkými poctami, aké československému štátnikovi a významnému slovenskému politikovi prináležia.

Táto udalosť bola pravdepodobne impulzom pre zamyslenie sa nad budúcim projektom „Dní Milana Hodžu“, aby Slovensko dostalo príležitosť znovu objaviť osobnosť hodnú poznania a pripomínania. Spočiatku bolo zámerom projektu priblížiť život a dielo Milana Hodžu a tiež rozvíjať jeho ideové dedičstvo v čase integrovania sa Slovenskej republiky do Európskej únie. Prvá iniciatíva na uskutočnenie projektu prišla zo strany Úradu vlády. Zásluhou vtedajšieho predsedu slovenskej vlády Mikuláša Dzurindu sa Milan Hodža stal symbolom, ku ktorému sa prihlásili aj nasledujúci slovenskí premiéri bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť.

Dnes je už tradíciou, že posledný júnový týždeň je na Slovensku – v Sučanoch (rodnej obci Hodžu), Martine a Bratislave – venovaný aj aktivitám spojeným s Hodžovým menom. V tomto čase sa konajú slávnostné vyhodnotenia literárnych prác v súťažiach Hodžov novinový článok a Hodžova esej, na ktorých si žiaci základných škôl a študenti gymnázií, ale aj iných stredných škôl cibria svoje literárne zručnosti už niekoľko mesiacov predtým.

Vedecké konferencie k osobnostiam slovenskej politiky konané v Martine pod gesciou Ústavu politických vied SAV oživili postupne okrem Milana Hodžu aj ďalších politikov jeho doby, ktorí s Hodžom spolupracovali, alebo boli jeho ideovými oponentami – Martina Rázusa, Ferdinanda Jurigu, Ivana Dérera, Vavra Šrobára, Antona Štefánka, Ivana Markoviča a Pavla Blahu. Z konferencií sa každoročne vydáva aj zborník – kolektívna monografia príspevkov slovenských, českých aj inonárodných účastníkov podujatia.

Udeľovaním Ceny Milana Hodžu sa vzdáva hold vedeckým pracovníkom za výskumy spojené s týmito osobnosťami, aby Slovensko poznalo a nezabúdalo ani v integrovanej Európe na svojich významných rodákov. Čestná cena Milana Hodžu sa udeľuje za propagovanie Slovenska a diela Milana Hodžu v zahraničí a tiež za pedagogickú a osvetovú činnosť.

Záver Dní Milana Hodžu patrí pietnym spomienkam na Národnom cintoríne v Martine, v Sučanoch a nedeľným službám božím v evanjelickom a. v. kostole v Sučanoch.

Dni Milana Hodžu v júni 2016 boli venované osobnosti Jozefa Gregora-Tajovského, politikovi, legionárovi a spisovateľovi. Nad podujatím prevzal záštitu premiér Robert Fico.

Vedecká konferencia o Tajovskom pokryla takmer celý život a dielo tohto významného slovenského predstaviteľa a venovala sa aj jeho manželke Hane Gregorovej. Okrem už tradičného oboznámenia sa s rodokmeňom Gregorovcov, ktorého predstavil na základe s mravčou usilovnosťou zozbieraných údajov z matrík a ďalších dokumentov Zdenko Ďuriška z Národného biografického ústavu Slovenskej národnej knižnice v Martine, si účastníci vypočuli príspevky o pôsobení Tajovského ako učiteľa, bankového úradníka či tajomníka Slovenskej národnej strany. S osudmi Tajovského počas prvej svetovej vojny a v československých légiách oboznámil prítomných riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave plukovník Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD., a profesor Právnickej fakulty UK v Bratislave JUDr. Jozef Beňa, CSc. Veľkým prínosom boli príspevky PhDr. Pavla Husárika z Teoretického lýcea J. G. Tajovského v Naďlaku o rokoch Gregorovcov v Naďlaku a docentky PhDr. Nadeždy Jurčišinovej, PhD., z Prešovskej univerzity o pôsobení Tajovského v spolku slovenských študentov Detvan v Prahe a o jeho chápaní česko-slovenskej vzájomnosti. Magistra Lucia Šteflová z Prešovskej univerzity priblížila prešovské roky Gregorovcov, profesor PhDr. Svetozár Krno, CSc., sa zase zaoberal pobytom Tajovského na Sibíri a na Ďalekom východe. Na podujatí odznelo aj viacero príspevkov o pôsobení Gregorovcov v prvej ČSR (PhDr. F. Vrábel) a o literárnej a dramatickej tvorbe Tajovského (PhDr. M. Mikulová, CSc., PhDr. J. Beňovský, CSc.). Magistra Soňa Sváčová, PhD., z Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici predniesla príspevok detailne oboznamujúci s históriu zriadenia Pamätného domu Jozefa Gregora-Tajovského v Tajove.

Veľké zásluhy na úspešnom podujatí v minulosti mali obec Sučany a aj predseda organizačného výboru Dní Milana Hodžu PhDr. Miroslav Pekník, CSc., riaditeľ Ústavu politických vied SAV v Bratislave, ktorý úspešne spolupracuje aj s orgánmi štátnej správy v záujme podpory tohto významného projektu.

Z konferencie o Jozefovi Gregorovi-Tajovskom – tak ako to býva zvykom – vydá Ústav politických vied SAV kolektívnu monografiu – zborník príspevkov.

br. Ferdinand Vrábel