Po stopách T. G. Masaryka v Jihlave a Polnej

K 80. výročiu úmrtia zakladateľa Československej republiky a jej prvého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka a k blížiacemu sa 100. výročiu vzniku ČSR sa už konajú a pripravujú rôzne podujatia – prednášky, výstavy, koncerty atď. Vo štvrtok 16. februára 2016 som mal možnosť v Malovanom sále Múzeu Vysočiny v Jihlave zúčastniť sa na výnimočnej akcii „Hudba v myšlenkách Masarykových“. 

Išlo o pásmo slova a hudby, ktoré si pripravili a interpretovali umelci z neďalekého Havlíčkovho Brodu – Jitka Baštová a Jindřich Macek (akordeón a lutna). V približne hodinovom programe odzneli skladby českých a slovenských autorov od 19. storočia až do súčasnosti a pásmo hovoreného slova, ktoré priblížilo jednak životné osudy Prezidenta – Osloboditeľa a jednak aj citáty z jeho diel. Vo výbere sú diela klasickej hudby (Antonín Dvořák, Leoš Janáček, Bohuslav Martinů) a aj diela súčasné – P. Zagara, J. Macka, V. Trojana a J. Hartíka.

Pásmo je cielene pripravené k spomenutým výročiam a po premiére v Jihlave si iste získa popularitu v rámci ďalších predstavení v Českej aj Slovenskej republike. 14. septembra 2017 uplynie 80 rokov od onoho „kalného rána“, ktorým sa na zámku v Lánoch uzavrel život T. G. Masaryka. Podujatie pripomína život a dielo T. G. Masaryka, jednej z najvýznamnejších postáv českých aj slovenských dejín, ktorého odkaz je aj dnes symbolom ideálov slobody a demokracie, súladu slov a činov. Na ideovom základe Československej republiky, ktorú spolu vytvárali pod vedením T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneša československí legionári, spočíva aj dnešná štátnosť Českej republiky a Slovenskej republiky.

Treba oceniť citlivý výber hudobných skladieb a aj výstižný slovný komentár, ktorý v kultivovanom podaní oboch interpretov bez zbytočného pátosu, priblížil najvýznamnejšie medzníky v živote T. G. Masaryka a na citátoch z jeho diel divákom názorne dokumentoval jeho myšlienky, život a dielo. Pásmo má nepochybne veľkú nádej stať sa v rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky jedným zo zaujímavých programov, ktoré vhodne spája slovo s hudobným sprievodom.

V rámci uvedenej akcie som ako doplnkový program nemohol vynechať návštevu neďalekej Polnej. Keďže miestne múzeá boli zavreté, vyhľadal som si aspoň niektoré zaujímavé budovy v meste a aj symbolický a skutočný hrob Anežky Hrůzovej, obete polenskej vraždy v roku 1899, ktorá sa tak významne zapísala do vtedajšej spoločenskej atmosféry nielen v kraji, kde sa odohrala, ale v celých Čechách a aj Rakúsko-uhorskej monarchii. Zatiaľ čo na Leopolda Hilsnera – domnelého páchateľa vraždy, ale skôr obete justičného omylu – je v meste spomienka aspoň v „Reštaurácii a penzióne u Hilsnera“, mesto na iného významného aktéra vtedajších udalostí – T. G. Masaryka, vďaka ktorému pozná mestečko Polnú celý svet, zabudlo. V Polnej by ste totiž márne hľadali nejakú Masarykovu ulicu, námestie, bustu alebo tabuľu… Márne by ste aj v spomenutom penzióne hľadali typické jedlá židovskej kuchyne, napríklad kreplach, cícerové placky, šólet alebo sladké Hámanove uši. Môžete si tam vyberať len rôzne pizze a nápoje.

text a foto: br. Ferdinand Vrábel