Tokajícka tragédia

19. 11. 2024

Tokajík je maličká obec v okrese Stropkov, kde dnes žije 96 obyvateľov. Rozprestiera sa v južnej časti Nízkych Beskýd a približne 4 kilometre od nej leží vodná nádrž Veľká Domaša. Počas svojej dlhej existencie nikdy nebola významným sídlom ani centrom obchodu či významných historických udalostí. Všetko sa však zmenilo 19. októbra 1944, keď sa obec stala jednou zo smutných pripomienok fašistického teroru na Slovensku. Týmto článkom si pripomíname 80 rokov od Tokajíckej tragédie.

Nemecká okupačná správa, nastolená po vypuknutí SNP v auguste 1944, po nezdaroch povstalcov zmenila svoje ciele. Po potlačení povstania a prechode povstaleckých jednotiek na partizánsky spôsob boja sa nemecké jednotky, podporované aj Hlinkovou gardou, zamerali na úplné „vyčistenie“ Slovenska od partizánov, ktorí im spôsobovali značné problémy v tyle. Jednou z takýchto bášt sa stala aj oblasť Stropkova a jeho okolia, kde pred príchodom Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru pôsobilo niekoľko partizánskych skupín. Najsilnejšou z nich bola partizánska skupina Čapajev so silou približne 1000 mužov.

Partizánske skupiny nemohli fungovať bez podpory miestneho obyvateľstva. Preto sa jednotky pohotovostnej skupiny H, bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby (SIPO – Sicherheitspolizei a Sicherheintsdienst – SD) zamerali nielen na boj s partizánmi, ale aj na represálie voči civilistom, ktoré mali slúžiť ako preventívne opatrenia pred ďalšou podporou partizánov. Jadro týchto jednotiek tvorili Einsatzkommando 13 a 14, ako aj Sonderkommando 7a, 15, 27 a 29. Na východnom Slovensku pôsobilo Zvláštne komando ZbV 27, ktoré malo sídlo v Prešove a bolo určené na pacifikáciu východného Slovenska.

Podpora obyvateľstva partizánom zahŕňala nielen poskytovanie úkrytu, ale aj potravinovú a zdravotnú pomoc. Obyvatelia poskytovali krytie a informácie o pohybe nemeckých jednotiek. Už v auguste 1944 sa partizáni z oddielu „Za rodinu“ stretli v Tokajíku u Petra Pana s miestnymi obyvateľmi a obyvateľmi okolitých dedín, ako sú Mrázovce a Miňovce. Diskutovalo sa o zásobovaní partizánov a zapojení civilistov do odboja. Šesťdesiatročný Ivan Medvedz z Tokajíka sa odhodlal zničiť olšavský most, ktorý bol dôležitou dopravnou tepnou. Ďalší muži z Tokajíka sa aktívne zapájali do partizánskych akcií, vykonávali hliadky, šírili letáky a poskytovali správy o pohybe nemeckých síl na trase Stropkov – Kelča – Domaša.

Noc z 18. na 19. novembra 1944, ktorá predznamenala tragickú krvavú nedeľu v Tokajíku, bola osudná. V ranných hodinách dorazilo do obce približne 200 nemeckých vojakov. Dedinu obkľúčili, prehľadávali domy a zadržali mužov, ktorým nasadili putá. Tých zhromaždili v záhrade pri gréckokatolíckej cerkvi. Do poludnia tam sústredili 34 miestnych mužov.

Okolo pol dvanástej dostali rozkaz pochodovať smerom k Brusnici, čo odštartovalo tragédiu známu ako Tokajícka masakra. Muži verili, že ich vedú kopať zákopy pre nemeckú obranu. Po príchode k potoku Tokajec, pod les Podperelisok, vzdialený asi kilometer od obce, ich zastavil veliteľ 27. ZbV komanda Prešov spolu s ozbrojenou jednotkou. Jeden z vojakov začal čítať rozsudok. Bez súdneho procesu boli obvinení z podpory partizánov a z vrážd nemeckých vojakov. Rozsudok, údajne podpísaný menom Dr. Jozefa Tisa, znel: „Za pomoc partizánom sa odsudzujete na trest smrti zastrelením… Rozsudok bude vykonaný ihneď.

Niektorí muži sa pokúsili utiecť, no boli zastrelení. Celkovo zahynulo 34 mužov, ktorých pre istotu dokončovali streľbou alebo kopancami. Streľbu prežili iba dvaja – Andrej Stropkovský a Michal Medvedz. Michala zachránilo telo jeho brata, ktoré na neho spadlo a ochránilo ho pred ďalšou guľkou. Bol však vážne zranený – guľka uviazla len dva centimetre od jeho pľúc a zostala v tele až do konca jeho života. Obaja preživší sa schovávali na kolibe v lese, kým neprišla Červená armáda (4. ukrajinský front).

Tragédia vyvrcholila 20. novembra 1944, keď nemeckí vojaci obkľúčili dedinu, vyhnali ženy a deti a celú obec zapálili.

Po druhej svetovej vojne bola obec Tokajík čiastočne obnovená. Dnes je tu pamätník a múzeum pripomínajúce túto tragédiu. Tokajík sa stal súčasťou smutného zoznamu Nemcami vypálených obcí a sídiel, ktorých počet po celej Európe presahuje stovku.

Česť ich pamiatke.

text: Ján Vachaľ

Pamätník „Návrat do vypálenej obce“ stojaci na cintoríne v Tokajíku (Wikimedia Commons)
Pamätník popraveným občanom, stojí na mieste zločinu (Wikimedia Commons)

Zdroje/viac info: